Alžbetka   

Ponúkame:
- promócie
- svadby
- recepcie
- oslavy v kruhu priateľov
- obchodné rokovania

---

História Alžbetky:
Ulice Radlinského a Mickiewiczova, v zovretí ktorých je situovaný objekt bývalého predmestského šľachtického sídla – dnešnej reštaurácie Alžbetka, majú svoj pôvod v diaľkových cestách, spájajúcich Krásnu Ves – Schöndorf s mestami horného Slovenska. Všetky výpadové cesty, ktoré viedli mimo mesta a spájali ho s inými mestami sa nazývali cesty Krajinské. Aj dnešná Radlinského a Mickiewiczova ulica boli tzv. Krajinské cesty, rozdelené na Hornú Krajinskú – Obere Landstraße, ktorá sa spomína už od roku 1653 ako Horná Krajinská cesta – dnešná Radlinského ulica, a Dolnú Krajinskú cestu – Untere Landstraße – dnešná Mickiewiczova ulica. Horná Krajinská cesta, neskôr Felsö Országh út bola v roku 1930 premenovaná na Radlinského ulicu podľa Dr. Andreja Radlinského, spisovateľa a funkcionára Matice slovenskej.
Dolná Krajinská cesta, od roku 1879 Elisabethgasse, Erszébeth utca, v roku 1921 poslovenčený názov na Alžbetina ulica. Pomenovanie dostala podľa Alžbety – uhorskej kráľovnej, dcéry kráľa Žigmunda a matky Ladislava V. Od roku 1926 je Mickiewiczova ulica pomenovaná podľa poľského revolučného romantického básnika. Bratislava bola v druhej polovici 18. storočia centrom politického a tým aj spoločenského života. V meste sa v tomto období usídlili mnohí príslušníci šľachtických rodov, ktorí dosiahli popredné miesta v štátnom aparáte. Popri cirkvi, mestských úradoch a mešťanoch práve šľachta mala významný podiel na rozvoji a zveľaďovaní mesta. Vznikli nové
reprezentačné obytné sídla, ktoré vlastnili niektoré šľachtické rody usadené v Bratislave.
Na základe Marquartovho plánu mesta vieme povedať, že s výstavbou dnešného objektu „Alžbetka“ sa začalo niekedy v druhej polovici 18. storočia, resp. po roku 1755. Presný rok výstavby ako i autora nevieme určiť. Jedinou bližšou informáciou je dielo J. M. Korabinského: Beschreibung der königl. Hungarischen Haupt – Frey und Krönungsstadt Pressburg, cca. z roku 1781. Uvádza v ňom, že od Schöndorfskej brány naľavo sa nachádza dom patriaci Jozefovi von Klobuschitskému. Pri porovnávaní plánov mesta z roku 1780 a z roku 1820 sme identifi kovali, že sa jedná práve o objekt dnešnej reštaurácie „Alžbetka“. Rok, dokedy vlastnili Klobuschitskí svoje sídlo nám nie je známy. Zo štúdia dostupného archívneho materiálu z roku 1894 sa dozvedáme, že objekt má vo vlastníctve Eder Johonn s manželkou Brém Tereza.
V 20. storočí k pôvodnej bytovej funkcii šľachtického sídla sa pridružuje funkcia pohostinsko/kaviarenská. Ku kaviarenskej funkcii boli postupne pridružené zo strany Mickiewiczovej ulice čitáreň, zo strany Radlinského ulice banková miestnosť pôvodnej Sedliackej banky, miestnosť pre hráčov a obchod. Od roku 1933 je už objekt známy ako kaviareň Alžbetka.